Uvedomme si, že terapia kmeňovými bunkami sa používa každý deň na celom svete. Transfúzia krvi a transfúzia rôznych iných komponentov krvi, ako sú červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky sú vlastne formy terapie kmeňovými bunkami, ktoré sú široko akceptované. Menej rozšírená je implantácia buniek z tímusu /detskej žľazy/, ktorú uznávajú aj lekárske kapacity.
Terapia kmeňovými bunkami je injekčná implantácia suspenzií kmeňových buniek zo zvierat /z ich plodov alebo tkanív mláďat/ a fyziologického roztoku a vďaka novým pokročilým technológiam aj perorálne užívanie kmeňových buniek, ktoré boli vysušené zmrazením.
Nikto presne nevie, ako terapia kmeňovými bunkami funguje. V podstate terapia kmeňovými bunkami je transplantácia orgánu, ale namiesto ozajstnej transplantácie orgánu transplantujete bunky v orgáne. Transplantované bunky sa postarajú o revitalizáciu orgánu s ktorým korešpondujú.
Ešte nevieme všetko, čo by sme mali vedieť o terapii kmeňovými bunkami. Ale vieme, že implantácia kmeňových buniek injekciami alebo perorálnym užívaním má nasledovné výhody v porovnaní s tradičnými chirurgickými postupmi transplantácie orgánov:
- Implantácia kmeňových buniek injekčným spôsobom spôsobuje ich rýchle rozptýlenie po celom tele.
- Kmeňové bunky nie sú poškodené v dôsledku nedostatku prekrvenia počas rozptýlenia v tele, ktoré býva častou príčinou odumretia buniek po transplantácii orgánov.
- Ako náhle je podaná injekcia so suspenziou kmeňových buniek, bunky sa veľmi rýchlo začlenia do metabolických procesov v ľudskom tele.
- Orgány, ktoré nie je možné transplantovať /mozog alebo endokrínne žľazy/ alebo orgány pri ktorých sú veľké problémy s transplantáciou /obličky, srdce a pečeň/ môžu byť veľmi ľahko implantované vo forme kmeňových buniek.
- Tkanivá z embryí, pri ich vysokom biologickom potenciáli, sú implantované do príjemcu a a využité v rôznych častiach jeho tela. Organizmus príjemcu si sám riadi a selektívne rozmiestňuje rôzne druhy kmeňových buniek z embrya.
Transplantácia akéhokoľvek orgánu je veľmi nepraktická z mnohých dôvodov. Váš imunitný systém môže odmietnuť ktorýkoľvek transplantovaný orgán. A kto chce riskovať, že si kúpi za „starý“ orgán „nový“, ktorého funkcia zlyhá , ak sa transplantácia nepodarí? A tak tieto beznádejné situácie obmedzujú transplantácie.
Ak imunitný systém odmietne transplantovaný orgán, je tu tiež možnosť, že odmietne jednotlivé kmeňové bunky? Veľmi malá. V skutočnosti telo zvyčajne príjme jednotlivé bunky podané injekciou. A opäť nevieme presne prečo.
Možno je to preto, lebo sa používajú kmeňové bunky z embryí, ktorých imunologický systém ešte nie je kompletný. Nech je to z akéhokoľvek dôvodu, my vieme, že kmeňové bunky nejakým spôsobom prekonávajú imunitný systém.
Ale to nie je všetko. Nielenže sa dostanú do ľudského tela, ale idú priamo do orgánov s ktorými korešpondujú / sú stavebnými jednotkami týchto orgánov/. Pečeňové bunky idú do pečene, slezinové do sleziny, bunky pohlavných žliaz idú do pohlavných žliaz a tak ďalej. Vedecké štúdie potvrdzujú, že keď sa k substanciám s kmeňovými bunkami pridali rádioizotopy ešte pred tým ako sa injekčne alebo perorálne dostali to ľudského tela, kmeňové bunky našli cestu do jednotlivých orgánov s ktorými korešpondovali.
Keď už raz kmeňové bunky nájdu cestu k cieľovým orgánom alebo žľazám, sú dostatočne silné aby splnili svoju funkciu?
Aj na túto otázku existuje kladná odpoveď. Nezávislé štúdie bunkových biológov zistili, že bunky z jednotlivých orgánov obsahujú informáciu, ktorá je potrebná na obnovenie orgánu alebo žľazy.
Vedci extrahovali bunky z obličiek, kože a pečene z kuracích embryí. Keď ich spracovali tým istým spôsobom, ako sa to robí pri terapii kmeňovými bunkami, opäť ich vstrekli injekčne do membrány kuracieho vajíčka. Bunky sa rozptýlili do príslušných orgánov.
Iné nezávislé výskumy vedcov, ktorí nepodávali terapiu kmeňovými bunkami a ani sa ňou nezaoberali, prišli k rovnakým záverom.
Predovšetkým potvrdili, že tkanivá z embryí majú najväčší potenciál rastu. Toto dáva zmysel. Mladé živé tvory majú vždy väčšiu „životnú energiu“ ako dospelé.
Ďalej potvrdili, že rastový potenciál kmeňových buniek závisí od ich zamerania /ktorý orgán vytvárajú/ ale nie od druhu /živého tvora/. To znamená, že pečeňové kmeňové bunky budú podporovať rast iba pečeňových buniek a budú to robiť aj keď budú izolované s akéhokoľvek zvieraťa.
No a nakoniec bolo potvrdené, že nechcené alebo nepotrebné bunky bývajú odmietnuté bez toho aby poškodili ľudské telo.
Existujú dve hlavné teórie, ktoré vysvetľujú ako kmeňové bunky revitalizujú choré alebo staré orgány. Prvá teória hovorí, že genetická informácia, ktorá je v RNA a DNA našich starých buniek je poškodená vekom alebo chorobou. Možno genetické kódy starých buniek obsahujú medzery alebo nesprávne jednotky informácií. Tieto skreslené genetické informácie zapríčiňujú, že bunky sa reprodukujú neefektívne. Nové bunky nevyzerajú a ani sa nereprodukujú tak, ako by mali. Popri nich prichádzajú nové, mladé bunky, ktoré obsahujú novú genetickú informáciu v ich DNA a RNA. Táto teória tvrdí, že nové bunky nesú správnu genetickú informáciu do starých buniek. Nové bunky nahradia chybné informácie správnymi, originálnymi genetickými kódmi. Chyby sú opravené a medzery vyplnené. Akonáhle je správna informácia na svojom mieste, orgány alebo žľazy začnú fungovať správne – akokeby boli tak mladé ako jednotlivé darované mladé bunky.
Druhá teória je jednoduchšia. Vysvetľuje starnutie buniek dosť podobným spôsobom. Ako starneme, naše bunky strácajú schopnosť fungovať tak správne ako by mali. Táto teória sa však nezaoberá genetickými kódmi. Tvrdí, že už samotná prítomnosť mladých buniek stimuluje sekréty , ktoré aktivujú staré a choré bunky aby fungovali správne.
Implementácia kmeňových buniek poskytne organizmu príjemcu množstvo biochemických substancií a enzýmov, ktoré sa nachádzajú vo vysokých koncentráciách a výnimočných kompozíciách v embryonálnych a omladzujúcich bunkách a tkanivách.